Adopcia roka - Theo
Adopcia roka - Theo Kto sa zaoberá prácou s opustenými psíkmi, pozná dobrý pocit z vydarenej adopcie, keď ľudia so srdcom na správnom mieste poskytnú vyhodenému, nechcenému zvieratku druhú šancu. Adopčné úspechy závisia od veku a pohlavia zvieraťa, veru aj od mesta, kde sa útulok nachádza a od kontaktov, takpovediac marketingu útulkových aktivít. Vydarených adopcií môžem popísať na stovky, takých, ktoré tešia mimoriadne, na desiatky... zo všetkých vyberám jednu, ktorá ma obzvlášť zaujala. Nebudem sa pýšiť cudzím perím, môj podiel na nej bol minimálny. Len ten, že psík, o ktorom chcem písať, bol uverejnený na internetovej stránke útulku. THEO z útulku v Komárne. Pekný statný hrubosrstý slovenský stavač alebo jeho miešanec. Mal dlhú smutnú históriu. Zbavili sa ho majitelia, lebo sa sťahovali do cudziny. Mladého psa z bytového držania doviezli do chudobného útulku s otvorenými kotercami, vtedy dokonca bez striech (2004). Posľubovali hory-doly, že si preňho prídu, keď... Neprišli. Theo smútil, mrzol, chradol. Zanevrel na celý svet a hlavne na psov, ktorých videl vo výbehu skotačiť. Tie krátke momenty, kedy sa on mohol vybehať vo výbehu, nestačili. S vedúcou útulku nadviazal napokon citové puto, rád sa nechal vyhladkať, poláskať – ale len krátko, tak krátko! Popri každodennej práci v útulku čakalo na jej láskavé ruky 50-60 psov... Theo sa stal problémovým. Bol sám v koterci (až na krátku dobu s parťáčkou rotvajlerkou), stiahol sa do búdy a pozeral na svet bez iskry v oku a nádeje v duši. Najväčším problémom sa stala jeho nevraživosť voči druhým psom. Len moment neopatrnosti a Theo sa vrhol najbližšiemu havkáčovi na krk ako triednemu nepriateľovi. Nepohrýzol, ale držal... Ženy okolo ratovali, čo sa dalo, metlami, krikom, ostatné psy tancovali vo vytržení okolo, vedúca útulku s nervami z ocele nakoniec situáciu zvládla a zachránila porazeného. Theo bol vypúšťaný do výbehu len sám a za zvýšených bezpečnostných opatrení.
Vyzeralo to tak, že hádam stvrdne v útulku na večnosť. Takzvaný ležák, s prepáčením za žargón. Inzerovali sme ho aj separátne, aj v cudzine, ale záujem nebol. Napokon sa jeho osudu ujala jedna ochranárka zvierat zo Zlína a upozornila naňho vo viacerých internetových médiách, ktoré sa stali už aj na Slovensku samozrejmosťou. Patrí jej veľká vďaka za to, že Theo už mesiace obýva teplý byt a nemusí priazeň človeka deliť s desiatkami ďalších psíkov v útulku.
Čoskoro sa ozvala záujemkyňa o adopciu z Bratislavy, ale... pochybnosti o vhodnosti Thea do popísaných pomerov boli pochopiteľné: Theo do bytu s potrebou venčenia v úzkej psej komunite? Pri jeho neznášanlivosti? Theo do bytu s mačkami??
Experiment štartoval za veľkej skepsy vedúcej útulku, ktorá všetky možné očakávané problémy diskutovala s adeptkou na osvojenie celé týždne. Nakoniec sa Theo nasťahoval do nového domova – a všetko dopadlo na jedničku! Spolužitie s mačkami bolo treba dlhšie trénovať, nová panička mala trpezlivosť a vedela ako na to. Venčenie nebol problém. Samozrejmosťou bol cvičák „byl se na něj podívat cvičitel a prý je velmi inteligentní, dokonce si hrál s jeho psem, ale na přivolání za paničkou reagoval.“
O pozitívnom výsledku cvičenia referovala nedávno majiteľka „ máme sa dobre, boli sme s Theom vo výcvikovom tábore, Theo perfektne stopuje aj poslúcha.“ Panička podčiarkuje, že bez pomoci cvičiteľa, p. M. Hollého, by si s Theom v takom krátkom čase neporadila, za rýhle pokroky v poslušnosti vďačí najmä jemu.
Ďalšie fotografie aj na:
http://www.hafici.cz/profily/detail/26755/?pageID=2 Y. Neumannová, 26.09.09
zdroj:www.utulok.sk
Posledná úprava ( Utorok, 29 September 2009 21:26 )
